Neurologické poruchy

Neurologické poruchy

 

Od roku 1900 sa percento staršej generácie v našej populácii strojnásobilo. V roku 2000 bol podiel staršej generácie tj. ľudí nad  65rokov 11,5% a odhad pre rok 2010 je 16,5%. Podľa WHO je 35-45% celkových nákladov na lieky predpisovaných pacientom nad 65 rokov. Starší pacienti užívajú často viacero liekov súčasne a niekedy to môže byť až 10 liekov súčasne. Hlavnými príčinami predčasnej smrti ostávajú kardiovaskulárne ochorenia, malígne tumory, neuropsychiatrické poruchy a úrazy.

Základné princípy farmakoterapie v staršom veku.

    U starších pacientov je nutné rátať so zmenami farmakokinetiky, farmakodynamiky, so zvýšeným výskytom nežiaducich účinkov liečiv a pri polypragmázii aj s možnými interakciami liekov súčasne užívaných.
Zmeny farmakokinetiky :
1.    Je znížené vstrebávanie liekov z povrchu GIT, dochádza k poklesu motility, k zníženiu prekrvenia splanchnika a v vzostupu pH v žalúdku
2.    Dochádza k úbytku albumínu a tým k nižšej väzbe na bielkoviny a k zvýšenej voľnej frakcii liečiv v plazme. Taktiež y hľadiska distribúcie dochádza k prírastku tukov a poklesu srdcového výdaja.
3.    Znížený metabolizmus je spôsobený zníženou funkčnou schopnosťou pečene, tj. je nižšia indukovateľnosť pečeňových enzýmov CYP.
4.    Taktiež je znížené vylučovanie liekov obličkami v dôsledku poklesu glomerulárnej filtrácie a poklesu glomerulárnej sekrécie.

Zmeny farmakodynamiky :
1.    Dochádza k poklesu receptorovej senzitivity a taktiež k poklesu receptorovej denzity.
2.    Staršia generácia je taktiež vnímavejšia na farmakoterapiu
3.    Môže dôjsť k narušeniu homeostázy – vyššia vnímavosť k dehydratácii, k zlyhaniu srdca, k posturálnej hypotenzii.
4.    Starší pacienti sú taktiež citlivý k psychofarmakám, pretože tieto lipofilné látky ľahko prestupujú v tomto veku hematoencefalickou bariérou.

Najčastejšie nežiadúce účinky liekov v staršom veku.

Prupitus, exantém, urtika, nauzea, abdominálna bolesť, dyspepsia, hnačka, hypertenzia, edémy, závraty, bolesti hlavy, alergie, dyspnoe, astmatické záchvaty, purpura a rôzne iné.

Liekové interakcie :

1.    Farmakokinetické : interakcie na CYP enzýmoch, interferencia vo väzbe na bielkoviny, interferencia vo vylučovaní obličkami.
2.    Farmakodynamické interakcie : v zmysle posilnenia alebo oslabenia účinku liečiv.

Najčastejšie cievne ochorenia mozgu

1.    Spontánne subaracnoidálne krvácanie je arteriálne krvácanie do subarachnoidálnych priestorov s možným prienikom do mozgového tkaniva, subdurálneho priestoru a komorového systému. Najčastejším zdrojom sú intrakraniálne aneuryzmy, spontánne ruptury aterosklerotických ciev a arterioveníozne malformácie.
2.    Itracerebrálne krvácanie je spontánne arteriolárne, kapilárne alebo venózne krvácanie do mozgového tkaniva s možným prienikom krvi do subarachnoidálnych priestorov a moygových komôr.
3.    Subdurálny hematóm je nahromadenie krvi v subdurálnom priestore. Zdrojom krvácania sú spravidla kortikálne vény a durálne sínusy, často je však prítomné aj krvácanie z priľahlých artérii. SDH v podstate vždy vzniká v súvislosti s úrazom hlavy, môže byť lokalizovaný kdekoľvek intrakraniálne, ale najčastejšie býva nad hemisferickou konvexitou frontotemporálne.
4.    Epidurálny hematóm je nahromadenie krvi v priestore medzi kalvou a dura mater. Spravidla vzniká v súvislosti s tupým poranením hlavy a sprevádzaný je lineárnou fraktúrou lebky. Zdrojom krvácania sú durálne cievy, vo väčšine prípadov a. meningea media a sprievodné vény.
5.    Tranzitórny ischemický atak je dočasný ložiskový cerebrálny alebo retinálny deficit cievnej etiológie, ktorý kompletne vymizne do 24 hodín. V jeho patogenéze sa uplatňujú predovšetkým tromboembolické príhody, vazospazmy a hemodynamické zmeny.
6.    Ložisková ischémia mozgu je lokálny nedostatok krvi a metabolických substrátov podmienený nedostatočným arteriálnym prívodom alebo narušeným venóznym odtokom, ktorý spôsobuje čiastočne reverzibilné alebo ireverzibilné neurónové poškodenie (mozgový infarkt). Základné mechanizmy uplatňujúce sa v patogenéze LIM sú aortokraniálna aterotrombóza, embolizácia zo srdca a veľkých ciev, dlhodobé zníženie perfúzneho tlaku alebo zvýšenie viskozity krvi a vazospazmus.
7.    Hypertenzná encefalopatia je náhly a pretrvávajúci tlaku krvi nad hornú hranicu cerebrálnej auto regulácie spôsobujúci cerebrálnu hyperperfúziu, ktorá vedie k vzinku cerebrálneho edému, petechiálnych hemorágii a mikroinfarktov. Najčastejšími etiologickými faktormi sú : akútna glomerulonefritída, eklampsia, malígna fáza hypertenyzie, feochromocytóm, Cushingov syndróm a trombóza a. renalis.
8.    Trombóza cerebrálnych vén a venóznych sínusov. Ide o trombotický uzáver cerebrálnych vén (cortikálnych a hlbkových) a intrakraniálnych venóznych splavov na podklade tromboflebitídy alebo flabotrombózy. Obmedzením venóznej drenáže sa v zodpovedajúcej oblasti mozgového tkaniva najprv rozvíja extracelulárny edém a neskôr drobné hemorágie.

Ikty
Iktus je v podstate cievna mozgová príhoda a jej najčastešou príčinou je ischémia a tromboembolizácia z aterosklerotického platu. Arteriálne trombóza vzniká po ruptúre aterosklerotického platu, po poškodení cievnej steny a po expozícii kolagénových vlákien a subendoteliálnej matrix. Najčastejšie sú v týchto prípadoch postihnuté a. carotis externa alebo interna. Medzi ikty zaraďujeme aj mozgové krvácania.
Rozdelenie iktov :
1.    Primárne hemoragické : intracerebrálne krvácania, subarachnoidálne krvácania
2.    Ischemické ikty : -     aterosklerotické cerebrovaskulárne ochorenia, ktorých dôsledkom je    hypoperfúzia a arterioarteriálne emboly
-    ochorenie penetrujúcich tepien „lakunárne ikty“
-    kadiogénne embólie, ktorých príčinou je fibrilácia predsiení a chlopňové vady poprípade ventrikulárne tromby
-    kryptogénne ikty
-    rôzne príčiny, napr.: protrombotická disekcia, arteritídy, abúzus liekov

Demencia
Je definovaná ako získaná globálna porucha intelektu, pamäti a osobnosti, ale bez poruchy vedomia. Hlavnými príznakmi sú poruchy pamäti, krátkodobé a dlhodobé poruchy abstraktného myslenia, rozhodovania, zhoršená orientácia v priestore, hlavne v cudzom prostredí. Dochádza taktiež k zmenám sociálneho chovania, citového života a ľudskej osobnosti.
Typy demencií : Demencia navodená liekmi, benígne zabúdania, mierny kognitívny deficit.

Závraty
    Závraty a poruchy rovnováhy predstavujú veľmi častý symptóm, ktorý sa vyskytuje v staršom veku. Zaistenie rovnováhy zabezpečuje integračnú činnosť, centrálneho nervového systému na základe informácii zo zrakového, vestibulárneho a senzitívneho systému.
Multisenzorické závraty : je typickým problémom staršieho veku a ide viac o poruchy rovnováhy ako o závraty. U starších pacientov dochádza k poruchám senzorických systémov.
Zrak býva postihnutý vlastným starnutím a taktiež niektorými ochoreniami ako sú katarakty, makulárna degenerácia alebo glaukóm.
Vo vestibulárnom systéme dochádza k vekovo viazanému úbytku neurónov na periférii a aj vo vestibulárnych centrách.
Somatosenzorický systém je postihnutý degeneratívnymi zmenami typickými pre vyšší vek.
Úbytok kognitívnych funkcií a degeneratívne zmeny v oblasti mozočka potom zhoršujú adaptačné a kompenzačné schopnosti.
Polohové vertigo : je charakteristické tým, že závraty sa dostavujú len v určitej polohe, je to väčšinou pri prudkých pohyboch hlavy, pri ľahnutí, pri otáčaní sa na lôžku, pri ohýbaní a vstávaní.
Benígne paroxyzmálne vertigo : je veľmi častou príčinou závratov v dospelom aj v staršom veku a ide skôr o syndróm ako o chorobu. Príčina môže byť poúrazová, ischemická a idiopatická.

* Zaslanie otázky do poradne
Meno:
Email:
Vaša otázka